Vláde sa podarí dostať deficit pod kontrolu (Hospodárske noviny)

Ak sa naplnia prognózy rastu spotreby domácností o 12 percent medzi rokmi 2011 až 2014, je predpoklad 15-percentného rastu výnosov z DPH spoločne so zvýšením efektivity výberu dane prijateľný, povedal pre Hospodárske noviny dňa 6.5. 2011 Radovan Ďurana z INESS.

Ak chce kabinet splniť svoj kľúčový cieľ, potrebuje v roku 2013 nájsť viac ako 670 miliónov eur.

Vláde sa s najväčšou pravdepodobnosťou podarí dostať deficit verejnej správy v roku 2013 pod hranicu troch percent. Plán konsolidácie verejných financií je podľa analytikov reálny, ale nie úplne bez rizík. „Väčšina konsolidácie sa už deje v tomto roku, aj keď v rokoch 2012 až 2013 ešte budú potrebné ďalšie opatrenia. Už by nemali byť také bolestivé ako tohtoročný balíček,“ myslí si Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne. Vláda by sa už nemala spoliehať na dodatočné dane, ale väčší dôraz by mala klásť na úspory a väčšiu efektivitu v štátnej správe.

Kritický bude rok 2013

Ak vláda neurobí dodatočné opatrenia, skončia verejné financie aj na konci roka 2013 so stratou približne 3,7 percenta HDP. Ak to chce ministerstvo zmeniť a dosiahnuť cieľ, ktorý je postavený podľa ministra financií Ivana Mikloša nad všetkým ostatným, bude musieť prijať súbor ďalších dodatočných opatrení. Kritický bude predovšetkým rok 2013, keď bude treba zohnať na stabilizačné opatrenia viac ako 672 miliónov eur. Ak ministerstvo financií tieto peniaze nenájde, Slovensko opäť nesplní maastrichtské kritériá. „Aj keď sa ešte počíta i s rastom niektorých daňových príjmov, drvivá väčšina opatrení, ktoré by mali do rozpočtu priniesť tieto peniaze, je na strane rastu efektívnosti verejnej správy a šetrenia vlády,“ povedal hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Spomenutých zhruba 670 miliónov eur je totiž suma, ktorá bude kombináciou zvýšených príjmov a klesajúcich výdavkov. „Zdá sa, že ministerstvo má dôveryhodný plán na to, aby dokázalo svoj cieľ splniť,“ hovorí Ronald Ižip, analytik spoločnosti Trim Broker.

Zarobia viac

Ministerstvo si veľa sľubuje tiež od oživenia ekonomiky. Daňové príjmy by podľa odhadov mali medzi rokmi 2011 až 2013 vzrásť o viac ako 140 miliónov eur. „Som mierne skeptický v súvislosti s celkovým očakávaným rastúcim daňovým príjmom, ale reálny je rast príjmov z DPH,“ hovorí Ižip. Vláda totiž okrem iného počíta s rastom spotreby domácností a s tým súvisí aj rast príjmov z DPH. „Ak sa naplnia prognózy rastu spotreby domácností o 12 percent medzi rokmi 2011 až 2014, je tento predpoklad 15-percentného rastu výnosov z DPH spoločne so zvýšením efektivity výberu dane prijateľný,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Až polovicu z odhadovaného rastu budú tvoriť práve vyššie príjmy z DPH. Ministerstvo už v tomto pláne počíta napríklad aj s bankovou daňou, ktorá by bola natvrdo zahrnutá do príjmov štátneho rozpočtu a nešla by do žiadneho špecifického fondu, alebo s predajom emisných kvót za ďalších 50 miliónov eur. Tieto sumy sú zatiaľ veľmi neisté a predstavujú rozpočtové riziko.

Znižujte výdavky

Podľa hovorcu ministra financií by práve v znižovaní výdavkov malo byť ťažisko takzvaného druhého reformného balíčka. Niektoré opatrenia už sú odprezentované. Vláda napríklad chce, aby v štátnej správe stúpali mzdy až do roku 2014 minimálne. V roku 2012 sa úradníkom nebude plat valorizovať vôbec, okrem pedagogických pracovníkov. V nasledujúcich rokoch by síce mali platy mierne rásť, ale jedno-, respektíve trojpercentná valorizácia do roku 2014 ušetrí štátu 360, respektíve 570 miliónov eur. V rozpočtovom rámci na roky 2012 až 2014 vláda počíta napríklad aj s tým, že v roku 2013 vďaka zmene valorizácie dôchodkov ušetrí viac ako 75 miliónov a v roku 2014 dokonca 145 miliónov eur.

Rovnako by mali klesnúť aj rozpočtové a základné výdavky štátneho rozpočtu. Dokopy o viac ako 300 miliónov eur, čo je síce pekný cieľ, ale je otázne, či sa ho ministerstvu podarí presadiť. Škrty v jednotlivých kapitolách totiž vždy narazia na ministrov. S pribúdajúcim časom bude navyše vláda pod čoraz väčším tlakom. „Čím bližšie je k voľbám, tým viac rastú chute politických strán na získanie volebných hlasov, čo je nepriamo úmerné s chuťou robiť zásadné zmeny, ktoré aj bolia,“ myslí si riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko.

Peter Podstupka

Hospodárke noviny, 6.5.2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards