Verejné výdavky na obranu krajín V4 v období 2006- 2010 (CI Time)

Výdavky na obranu majú v krajinách V4 rozdielnu váhu. Finančná kríza v niektorých krajinách bola dôvodom pre ďalšie znižovanie týchto výdavkov, v Poľsku však situácia bola opačná. V tomto článku nájdete porovnanie výdavkov na obranu v rokoch 2006-2010.

Verejné výdavky na obranu krajín V4 v období 2006- 2010 (CI Time)

Hospodárska kríza donútila vlády vyšehradskej štvorky hľadať úsporné opatrenia vo verejných rozpočtoch. Verejnosť zároveň často požaduje obmedzenie výdavkov na obranu, čo môže byť zapríčinené absenciou reálneho ohrozenia stredoeurópskeho priestoru, či mnohými prípadmi neefektívneho obstarávania a korupcie v tomto sektore. Nasledujúce porovnanie však ukazuje, že odpoveď jednotlivých krajín na tieto faktory v prístupe k výdavkom na obranu, najmä v posledných dvoch rokoch, bola rozdielna.

Medzinárodné porovnávanie verejných výdavkov na obranu závisí od rozdielov v národných definíciách výdavkov na obranu, ktoré ho do určitej miery skresľujú . Pre zabezpečenie porovnateľnosti budú preto v tejto analýze použité údaje zo zdrojov NATO, nakoľko všetky krajiny sú členmi aliancie. Metodika NATO  do výdavkov na obranu zahŕňa všetky výdavky na vojenské sily, vojenskú pomoc iným krajinám, vojenské dôchodky, výdavky hostiteľských vlád na hosťujúce sily NATO, infraštruktúru NATO a civilný personál.  Zahrnuté nie sú výdavky na paramilitantné skupiny. Výsledkom rozdielov medzi touto definíciou výdavkov a národnými definíciami môžu byť významné rozdiely medzi dolu prezentovanými údajmi a údajmi uvádzanými v národných rozpočtoch.

Tabuľka 1 sumarizuje verejné výdavky na obranu v krajinách V4 v období 2006-2010. Pre lepšiu porovnateľnosť sú údaje uvedené v súčasných amerických dolároch.  Objemom výdavkov na obranu pochopiteľne dominuje Poľsko, ktoré v uvedenom období zaznamenalo aj najvyšší nárast  týchto výdavkov.

Tabuľka 1: Výdavky na obranu (súčasné ceny a výmenné kurzy, milión USD)

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Česká republika

2408

2527

3090

3129

2672

Maďarsko

1410

1776

1868

1476

1355

Poľsko

6130

7833

7521

7518

8836

Slovensko

911

1139

1411

1350

1098

Zdroj: NATO, Public Diplommacy Division, "Financial and Economic Data Relating to NATO defense," Press Release (10 March 2011); e-odhad

Nasledujúca tabuľka  porovnáva štruktúru vojenských výdavkov medzi krajinami. Sumarizuje percento celkových výdavkov vynaložených na  vojenský personál, vybavenie, infraštruktúru a ostatné výdavky. V roku 2010 sa výdavky na personál pohybovali  v rozpätí od 46,4% celkových výdavkov na obranu v Maďarsku po 64,9% na Slovensku. Slovensko zaznamenalo aj najvyšší  rast výdavkov na personál počas piatich sledovaných rokov. Zatiaľ čo v roku 2006 podiel výdavkov na personál predstavoval len 49,1%, v roku 2010 šlo už o 64,9%. Zrkadlovým obrazom vysokých slovenských výdavkov na personál sú nižšie výdavky na vojenské vybavenie, ktoré v roku 2010 ukrojili len 9,1% z plánovaných výdavkov na obranu. Vývoj štruktúry výdavkov tak ilustruje individuálne rozdiely medzi krajinami, niekde sa škrtalo v personálnych nákladoch, inde zase v prevádzkových výdavkoch. Naopak, najvyššie výdavky na vybavenie vynaložilo Poľsko. Išlo o 18,4% celkových výdavkov na obranu. V priemere najnižšie percento celkových výdavkov šlo na infraštruktúru. V roku 2010 sa tieto výdavky pohybovali v rozpätí od 2,1% celkových výdavkov v Maďarsku po 5,8% v Českej republike.

Tabuľka 2: Podiel na celkových výdavkoch podľa kategórie v %

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Vojenský personál

 

Česká republika

47,4

49,2

51,5

46,1

50,7

Maďarsko

51,2

46,4

48,1

50,4

46,4

Poľsko

53,8

54,4

63,2

61,8

56,4

Slovensko

49,1

51,5

51,7

55,8

64,9

Vojenské vybavenie

 

Česká republika

14,6

10,1

12,9

22,4

12,4

Maďarsko

9

12,1

14,8

12,7

12,1

Poľsko

18,2

18,6

13,9

16,7

18,4

Slovensko

12,7

16,2

14,6

13,2

9,1

Infraštruktúra

 

Česká republika

8,3

9,8

5,6

3,9

5,8

Maďarsko

8,1

5,2

2,6

3,9

2,1

Poľsko

3,8

5

4,7

4,9

4,5

Slovensko

5,2

2,5

2

4,5

2,7

Ostatné výdavky

 

Česká republika

29,7

30,9

30,1

27,6

31,3

Maďarsko

31,7

36,3

34,6

33

29,5

Poľsko

24,2

22

18,2

16,6

20,8

Slovensko

33

29,8

31,7

26,5

23,4

Zdroj: NATO

Aj keď je pre medzinárodné porovnanie nevyhnutné vyjadriť výdavky na obranu v jednej mene, v tomto prípade v amerických dolároch, takéto údaje môžu byť skreslené fluktuáciami vo výmenných kurzoch alebo rozdielmi v inflácii. V ďalších tabuľkách budú riziká skreslenia zohľadnené vyjadrením údajov v stálych cenách roku 2000 a používaním pomerových ukazovateľov. Hlavnou výhodou vyjadrenia vojenských výdavkov v pomere k HDP, k celkovým vládnym výdavkom alebo k počtu obyvateľov, je zohľadnenie socio-ekonomických podmienok v danej krajine.

Tabuľka 3: Výdavky na obranu – ročná percentuálna zmena v cenách roku 2000

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Česká republika

1,6

-8,8

1

10,3

-14,3

Maďarsko

-10,6

3,8

-6

-11

-7,4

Poľsko

4,6

9,6

-8,2

10,3

11

Slovensko

2,9

2,8

4,2

-1,7

-14,9

Zdroj: NATO

Tabuľka 3 sumarizuje ročnú percentuálnu zmenu oproti predchádzajúcemu roku v stálych cenách.  V roku 2010 by reálne výdavky na obranu mali vzrásť v jedinej krajine V4, v Poľsku, pričom išlo o rast o 11 percent. V ostatných krajinách reálne výdavky na obranu klesli nasledovne – v Českej republike o 14,3 percent, v Maďarsku o 7,4 percent a na Slovensku o 14,9 percenta.  Klesajúci trend v reálnych výdavkoch na obranu špeciálne v prípade Maďarska, však možno badať už aj v predošlých rokoch a možno ho pripísať aj na vrub finančnej a ekonomickej kríze a jej tlaku na rozpočty krajín.

Nasledujúce tabuľky zobrazujú rozsah výdavkov na obranu v porovnaní s výkonnosťou ekonomiky. V roku 2010 bola najvyššia vojenská záťaž v Poľsku, kde predstavovala 1,9% HDP alebo 123 USD na obyvateľa. Naopak, najnižšia bola v Maďarsku, ktoré na obranu dávalo oproti Poľsku zhruba polovicu, 1,1% HDP alebo 60 USD na obyvateľa. Česká republika minula na obranu 1,4% HDP alebo 102 USD na obyvateľa a Slovensko 1,3% HDP alebo 76 USD na obyvateľa. Porovnanie výdavkov na obyvateľa v stálych cenách naznačuje, že v uvedenom období jedine Poľsko reálne zvýšilo výdavky, ostatné krajiny v poslednom roku znížili reálne výdavky na obyvateľa v intervale 10-19%, v porovnaní s rokom 2006.

Tabuľka 4: Výdavky na obranu ako percento HDP, v stálych cenách roku 2000

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Česká republika

1,7

1,5

1,4

1,6

1,4

Maďarsko

1,3

1,3

1,2

1,1

1,1

Poľsko

1,8

1,8

1,6

1,7

1,9

Slovensko

1,6

1,5

1,5

1,5

1,3

Zdroj: NATO

Tabuľka 5: Výdavky na obranu na obyvateľa v USD (ceny a výmenné kurzy roku 2000)

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Česká republika

120

109

109

119

102

Maďarsko

74

77

72

65

60

Poľsko

100

109

100

111

123

Slovensko

85

87

91

89

76

Zdroj: NATO

Keďže peniaze, ktoré vláda minie na obranu, už nemôže minúť na iné vládne programy, je zaujímavé pozrieť sa, aké percento celkových vládnych výdavkov si ukrojila obrana (rozličný rozsah výdavkov centrálnej vlády čiastočne skresľuje porovnanie medzi krajinami). V roku 2009 najviac na obranu minulo Poľsko, ktoré obrane obetovalo 7% vládnych výdavkov, a Slovensko, ktoré na obranu minulo 6,5% celkových výdavkov. Naopak, podiel výdavkov na obranu na celkových vládnych výdavkoch klesal 2 roky po sebe v Maďarsku z 3,9% v roku 2007 na 3,7% v roku 2008 a 3,4% v roku 2009.

Tabuľka 6: Výdavky na obranu ako % výdavkov centrálnej vlády

 

2006

2007

2008

2009

2010e

Česká republika

5,5

4,8

4,8

5,2

NA

Maďarsko

3,5

3,9

3,7

3,4

NA

Poľsko

7,2

7,5

6,4

7,0

NA

Slovensko

6,2

7,2

7,7

6,5

NA

Zdroj: výdavky na obranu - NATO; celkové výdavky centrálnej vlády – OECD.                           

Na základe uvedených  údajov sa dá tvrdiť, že finančná a ekonomická kríza mala v krajinách V4 nerovnomerný vplyv na výdavky na obranu. Najvýraznejšie škrty vo výdavkoch sa uskutočnili v Českej republike a na Slovensku, kde v roku 2010 klesli reálne výdavky na obranu o 14,3 a 14,9%. V Maďarsku klesali reálne výdavky na obranu permanentne od roku 2008. Naopak, Poľsko bolo schopné udržať rastúci trend v reálnych výdavkoch na obranu počas celého obdobia okrem roku 2008. Výsledkom je najvyššia vojenská záťaž v regióne. 

(text bol písaný pre časopis CI Time)

Autorka je spolupracovníčka INESS

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards