Vláda penzistom uberie, ale až o rok (Pravda)

Ako povedal pre Pravdu dňa 10.5. 2011 Radovan Ďurana z INESS, prísľub vysokého dôchodku v systéme, ktorý už dnes generuje deficit takmer 800 miliónov eur, nemôže mať vysokú hodnotu. Uviedol, že solidarita by mala byť prioritným cieľom sociálnych systémov. Občania s vysokým príjmom majú podľa neho dostatok príležitostí a prostriedkov, ako sa zabezpečiť na dôchodok.

Vláda penzistom uberie, ale až o rok (Pravda)

Prvý dôchodkový pilier čakajú zmeny. Azda najväčšia, ktorá zaujíma viac ako 1,5 milióna penzistov, sa bude týkať nového systému valorizácie.

Kým minister práce Jozef Mihál na začiatku svojho pôsobenia hovoril o valorizácii pevnou sumou, vládou schválený Národný program reforiem na roky 2011 až 2014 hovorí o valorizácii takzvanou dôchodcovskou infláciou. "Dlhodobá udržateľnosť verejných financií predstavuje v kontexte starnutia populácie základný cieľ fiškálnej politiky Slovenska. Vláda vníma tento problém komplexne, a preto prichádza so zmenami. Zmení sa valorizácia dôchodkov zo súčasného švajčiarskeho systému na inflačný (podľa dôchodcovskej inflácie)," píše sa v programe. V Analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú vypracovalo ministerstvo práce s ministerstvom financií, sa spomínajú aj iné možnosti. Jednou z nich je pôvodný plán ministra práce valorizovať pevnou sumou, druhou je zvyšovanie o percento rastu miezd, prípadne podľa dôchodcovskej inflácie, poslednou je súčasný švajčiarsky systém.

Ak prejde valorizácia tzv. dôchodcovskou infláciou, štát síce ušetrí, rast dôchodkov sa však výrazne spomalí, mesačne na dôchodcu približne o tri eurá. Pritom už dnes mnohí penzisti žijú na hranici chudoby. Priemerný starobný dôchodok Slovákov sa totiž nerovná ani len polovici priemernej hrubej mesačnej mzdy. Naopak, vo vyspelej Európe tvorí až 70 percent doterajšieho príjmu.

Súčasný, tzv. švajčiarsky systém dôchodky zvyšuje percentuálne, takže najviac rastú tie najvyššie a naopak. Percentuálny koeficient sa počíta ako priemer z rastu inflácie a priemerných miezd.

Po novom by valorizácia síce zohľadňovala celé inflačné percento, ale len také, v ktorom by boli započítané zvýšené ceny položiek, ktoré bežne nakupujú seniori. Teda nie áut, elektroniky či iných exkluzívnejších tovarov.

"Ministerstvo financií preferuje valorizáciu o dôchodcovskú infláciu.

Lepšie odzrkadľuje spotrebný kôš ľudí na dôchodku v porovnaní s bežne vykazovaným indexom spotrebiteľských cien," vraví Patrícia Malecová–Šepitková z oddelenia komunikácie s verejnosťou ministerstva financií. "V dlhodobom horizonte je mierne vyššia ako index spotrebiteľských cien," dodala. Na takéto zvyšovanie penzií by štát dal v roku 2013 75 miliónov eur a v ďalšom roku 145 miliónov.

Aký spôsob valorizácie sa napokon vyberie, jasné nie je. "Zmeny v dôchodkovom systéme sú predmetom odbornej diskusie, tá sa odvíja od Národného programu reforiem, ktorý nedávno schválila vláda," uviedla hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Sélešová. Penzie by sa mali po novom valorizovať až v roku 2013, hoci minister práce Jozef Mihál pôvodne avizoval, že to bude už na budúci rok. Rezort teraz tvrdí, že chce dať dostatočne dlhý čas občanom aj Sociálnej poisťovni na to, aby sa pripravili na zmenu spôsobu valorizácie dôchodkov. Preto navrhol jeho posunutie na január 2013, čo znamená, že v januári 2012 sa budú dôchodky valorizovať tak ako doteraz.

Vláda chce znížiť aj mieru zásluhovosti v priebežnom pilieri tak, aby Sociálna poisťovňa nevyplácala dôchodky nad priemernou mzdou v hospodárstve. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovana Ďuranu zásluhovosť vo vyplácaných dôchodkoch nebol dobrý krok. "Posilnenie solidarity medzi súčasnými dôchodcami je možné dosiahnuť zvyšovaním dôchodkov o pevnú sumu, ktorá by bola vypočítaná na základe dôchodcovskej inflácie," vraví.

Podľa neho je rozhodujúca finančná stabilita systému. "Prísľub vysokého dôchodku v systéme, ktorý už dnes generuje deficit takmer 800 miliónov eur, nemôže mať vysokú hodnotu," konštatuje. "Solidarita by mala byť prioritným cieľom sociálnych systémov. Občania s vysokým príjmom majú dostatok príležitostí a prostriedkov, ako sa zabezpečiť na dôchodok," dodal.

Podľa Petra Goliaša, riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, by valorizácia podľa inflácie zachovala zásluhový vzťah medzi výškou zaplatených odvodov a výškou dôchodku. "Valorizácia o pevnú sumu by tento vzťah oslabila," myslí si. Zmena valorizácie je podľa neho jednou z podmienok udržateľnosti penzijného systému a odporúča znížiť valorizáciu na úroveň inflácie.

So zmenou valorizácie však nesúhlasí Jednota dôchodcov Slovenska. "Otázka valorizácie je z našej strany jednoznačná. Iný model ako doteraz platný je pre nás neprijateľný," vraví jej podpredseda Igor Fabián. Na vyjadrenie nesúhlasu začali spisovať dokonca Petíciu za spravodlivú valorizáciu.

Zmeny sú z hľadiska dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému nevyhnutné. Je však otázkou, či je šetrenie na penziách tou správnou cestou. Slovensko má síce v porovnaní so zahraničím relatívne nízky vek odchodu do dôchodku, v porovnaní s vyspelou Európou si ho tu však ľudia užívajú o niekoľko rokov menej. Navyše do Sociálnej poisťovne platia vysoké odvody, ktoré sú o viac ako dve percentá vyššie, ako by mali byť. Pritom kým priemerný dôchodok napríklad v Rakúsku sa pohybuje na úrovni okolo tisíc eur, na Slovensku je to 360 eur. A tieto nízke dôchodky sa v porovnaní so zahraničím pripravovaným spôsobom valorizácie ešte znížia.

Pravda je aj to, že nielen Slovensko, ale aj celá Európska únia čelí demografickým zmenám, ktoré budú mať v najbližších desaťročiach zásadný vplyv na penzijný systém. Kým vlani pripadalo na Slovensku na jedného penzistu šesť aktívnych obyvateľov, v roku 2060 to bude len 1,5 človeka. Závažným je však fakt, že pri navrhovaní valorizačného mechanizmu zo strany vlády je snaha znížiť objem finančných prostriedkov na dôchodky. "Hľadá sa ozdravenie verejných financií na úkor najzraniteľnejšej a najchudobnejšej skupiny občanov," konštatoval Fabián.

Dorota Hudecová

Pravda, 10.5. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards