23 % proti hospodárskemu rastu

Vyššia sadzba dane nezamestnaným pracovné miesta nevytvorí.  Naopak. Radovan Ďurana odpovedal na otázky k aktuálnemu návrhu zvyšenia daní z príjmu právnických osôb.

23 % proti hospodárskemu rastu

Otázka: Všetky firmy budú od januára platiť daň z príjmu vo výške 23 percent namiesto doterajších 19 percent. Oznámil to včera premiér Robert Fico. Ako sa to prejaví na fungovaní firiem? Ako to obmedzí, resp. ovplyvní ich fungovanie?

Existuje množstvo empirických príkladov, ktoré poukazujú na to, že konsolidácia založená na zvyšovaním daní nie je dobrá voľba. Úspešnejšie boli konsolidácie založené na šetrení.
Na druhej strane mainstreamová ekonómia vrátane nadnárodných organizácií ako OECD poukazujú na to, že najhoršia možná voľba zvyšovania daní je rast firemných daní.

Zavedenie plošného zvýšenia dane na 23% je v priamom rozpore so snahou podporovať hospodársky rast. Nehovoriac o tom, že firmy dokážu ďaleko pružnejšie reagovať na zhoršené podnikateľské prostredie, a vláda v konečnom dôsledku nemusí dosiahnuť plánovaný vyšší výber daní. Firmy môžu na pokles čistého zisku vplyvom vyššej dane o 4% reagovať rôzne. Obmedziť výrobu, presunúť výrobu, prepustiť zamestnancov, dovážať lacnejšie materiály. Ich reakcia bude závisieť od alternatívnych možností investovania zdrojov.

Otázka: Niektorí analytici tvrdia, že daň bude i tak v porovnaní s inými krajinami nízka. Dá sa vôbec robiť takého porovnanie?

Porovnávanie sadzieb je zjednodušujúce, firmy čelia rôznej konkurencii, s rôznym vplyvom mzdových a kapitálových nákladov, krajiny majú rôznu vymožiteľnosť práva. S istotou však vieme, že navrhované zvýšenie zhorší podmienky na Slovensku, čo rozhodne nevylepší obraz Slovenska v zahraničí. Zvyšovanie daní výrobu a investície (domáce aj zahraničné) určite nepriláka, skôr odsunie.

 

Otázka: Ako to môže štát firmám vrátiť, resp. ich prilákať, napríklad väčšími stimulmi, presúvaním eurofondov a pod.?

Idea kompenzácie zvyšovania daní je vyjadrením nepochopenia princípu zdaňovania. Akýkoľvek výdavok štát, alebo fond EÚ musí byť najprv financovaný z daní. Ani EÚ ani vláda nemá zázračný prútik, ktorým dokáže z jedného vybratého eura urobiť dve. Práve naopak, administratíva a korupcia z jedného eura zjedia minimálne 10-20 centov.
A práve korupcia je veľkým strašiakom pre slovenské podnikateľské prostredie, v minulosti sme sa stretli s mnohými príkladmi klientelistického rozdeľovania voľných zdrojov.
Najvhodnejším riešením je vyhnúť sa zvyšovaniu daní znižovaním výdavkov. Podnikateľské prostredie potrebuje plošné opatrenia, nie selektívnu pomoc.

Text vznikol na základe otázok redaktorky denníka Pravda.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards