Predpokladmi proti realite – základné princípy rakúskej ekonómie

Ak chodíte, alebo ste absolvovali nejaký z klasických seminárov o ekonómii, je celkom pravdepodobné, že ste si položili takúto otázku: ak ekonomický model svojimi predpokladmi abstrahuje od reality, prečo by som mal veriť výsledkom toho modelu? Jedna z odpovedí, ktorú často dostávam, keď sa na to pýtam, znie nejako takto: Samozrejme, že model neodráža skutočný svet, nemá byť reálny. Ak by bol, nebol by to model!

Predpokladmi proti realite – základné princípy rakúskej ekonómie

Taká reakcia môže u niekoho zanechať pocit intelektuálnej menejcennosti alebo neschopnosti abstraktného myslenia. Môže sa zdať, že nám niečo zrejmé uniká. Niekedy môže odpoveď ísť o kúsok ďalej: modely sú zjednodušené interpretácie skutočnosti, aby sme ju dokázali lepšie pochopiť. Táto odpoveď je trochu viac zdvorilá, ale stále sa nedozvieme, ako sme určili, ktoré aspekty reality neboli dostatočne dôležité na to, aby sme ich do modelu zahrnuli. Zostavenie modelu týmto spôsobom tiež naznačuje, že prvky reality už poznáme a vieme ako spolu súvisia.

Ak žiadna z týchto odpovedí nie je pre vás dostačujúca na stotožnenie sa s walrasiánskym prístupom, v súčasnosti dominujúcim v ekonómii, možno sa budete chcieť pozrieť na diela niektorých rakúskych ekonómov. Ludwig von Mises, Friedrich Hayek a Murray Rothbard boli hlavnými predstaviteľmi tejto školy v 20. storočí, a ukázali, že existujú oveľa pevnejšie popisy trhov ako sú obsiahnuté v matematických modeloch všeobecnej rovnováhy.

Základné princípy rakúskej ekonómie

Walrasiánske a rakúske prístupy často prichádzajú k podobným záverom pokiaľ ide o význam trhov, ale inou cestou. Výhodou rakúskeho prístupu je práve cesta, ktorou príde k svojim záverom – zastáva niekoľko kľúčových princípov, s ktorými sa dá len ťažko nesúhlasiť:

-    Hodnota je v mysli jednotlivca. Práve preto je subjektívna a priamo nepozorovateľná ostatnými.
-    Hodnota nie je fyzické množstvo. Teda medziľudské porovnania úžitku alebo hodnoty sú zbytočné.
-    Každá ekonomická aktivita je následkom individuálneho konania jednotlivca na základe jeho hodnôt.

Walrasiánsky prístup často neprijíma tieto princípy v záujme matematickej uchopiteľnosti. A to je zásadný problém. Do akej miery môžeme veriť modelu, ktorý predpokladmi odstraňuje realitu?

Pravdepodobne ste už počuli mnoho ľudí viniť súčasnú ekonomickú krízu za „zlyhanie trhu“. Niektorí hovoria, že trh „zlyhal“ pretože skutočné trhy sú iné od „dokonalých“ ekonomických modelov. Ich logika je nasledovná: keďže nemôžeme veriť modelom trhu, nemôžeme dôverovať ani reálnym trhom. Takýto úsudok je ale chybný.

Ak by sme napríklad mali teóriu, ktorá tvrdí, že 2+2=5, potom by sme spočítali 2 jablká s ďalšími 2 jablkami, a zistili by sme, že máme 4 jablká a nie 5, táto nezrovnalosť medzi našou teóriou sčítania a empirickým pozorovaním by nemala byť argumentom proti používaniu sčítania v každodennom živote. Naopak, mali by sme sa k našej teórii sčítania vrátiť a zistiť, kde sme urobili chybu. To, že trhy nefungujú rovnako ako modely všeobecnej rovnováhy nenaznačuje, že by sme mali na trhy zanevrieť. Namiesto toho je možné, že náš model je nepostačujúci pre pochopenie ich fungovania . V skutočnosti môžu existovať ďalšie prvky, nie nevyhnutne produkty trhu, ktoré prispeli k tomu, čo sme nazvali „zlyhanie trhu“.

Tu môže pomôcť rakúsky prístup. Rakúšania tvrdia, že práve tie vynechané prvky reality v našich modeloch robia skutočné trhy jedinečnými.

Efektívne trhy verzus trhy ako nepostrádateľné prostriedky sociálnej spolupráce

Typický neoklasický príbeh o efektívnych alebo dokonale konkurenčných trhoch hovorí o efektívnej alokácii trhov, ak  dodržíme niekoľko predpokladov.. Táto alokačná efektívnosť je interpretovaná ako súbor produkcie a ceny, ktorá maximalizuje celkový spoločenský blahobyt. Predpoklady, ktoré vedú k takémuto výsledku, sú často uvedené v rôznych formách, ale nasledujúci zoznam by mal poskytnúť pomerne kompletný prehľad:

•    Každý disponuje dôležitými informáciami o všetkých ostatných v firmách
•    Všetci výrobcovia v danom odvetví sú relatívne malí vo vzťahu k celému odvetviu
•    Preferencie spotrebiteľov môžeme vyjadriť známou funkciou užitočnosti
•    Neexistujú transakčné náklady
•    Neexistujú externality

Toto v rakúskom ekonómovi rozbliká červené svetlo hneď na začiatku. Ale nie sú to len rakúšania, ktorí kritizujú takúto formuláciu. Väčšina štátnych zásahov je založená na tvrdení, že keďže niektoré z vyššie uvedených predpokladov neplatia, vzniká neefektívnosť trhov vyžadujúca intervencie.

Rakúšania však kritizujú niečo iné. Tvrdia, že táto teória nedostatočne popisuje trh. Analogicky, ak postavíte teóriu na premise, že nebo je červené, táto teória nebude veľmi užitočná v pochopení logických následkov skutočnosti, že nebo je modré.

Z vyššie uvedeného zoznamu vyhodia rakúšania von oknom predpoklad o dokonalej informácii ako prvý.

Hayek založil väčšinu svojej práce na odvodzovaní logických následkov skutočnosti, že väčšina z nás vie veľmi málo o iných ľuďoch. Jeho mentor, Mises, začínal s faktom, že hodnoty jednotlivcov nie sú priamo pozorovateľné ostatnými a určil, že iba cez výmenné relácie (alebo ceny) môžu tieto subjektívne hodnoty nadobudnúť  objektívne pozorovateľnú formu. A tak, len v spoločnosti, kde je súkromné vlastníctvo vymieňané medzi jednotlivcami, môže byť alokácia zdrojov vedená ľudskými hodnotami alebo preferenciami.

Hayek touto myšlienkou ilustroval, že trhové ceny slúžia ako signály osobitých okolností v čase a priestore iba niektorým jednotlivcom a len ako kúsky rozptýlených informácií. Napríklad, keď ceny stúpajú, spotrebitelia vedia, že je čas hľadať alternatívy,  a výrobcovia chcú vyrábať viac relatívne drahého tovaru bez toho, aby museli poznať konkrétne príčiny rastu cien. Takto dáva rast cien aj informáciu aj motiváciu rôznym jednotlivcom postupovať tak, aby sa drahý tovar stal relatívne prebytočným a teda v dlhodobom horizonte lacnejším. Vidíme, že namiesto založenia obhajoby na predpoklade dokonalej informácie, rakúšania začínajú poznaním reality nekompletnej informácie.

Prvá časť z článku Assumig Away Reality, ktorý vyšiel dňa 2.5. 2012 tu.

Preložila Katarína Korbelová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards