Na Česko tlačia pre nízke výdavky na armádu, môžu aj na nás (Sme)

Dalo by sa povedať, že rozpočet ministerstva obrany bol prvý na zozname, keď sa hľadali jednoduché úspory v rozpočte, konštatoval dňa 4.5.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Na Česko tlačia pre nízke výdavky na armádu, môžu aj na nás (Sme)

Česko si už od NATO vypočulo, že by malo zvýšiť výdavky na obranu. Podobný tlak čaká podľa odborníkov aj nás.

BRATISLAVA. Keď sa pred niekoľkými dňami vrátil český minister obrany Martin Stropnický z pracovnej cesty v USA, prezradil, že mu šéf Pentagonu vytkol nízke výdavky krajiny na armádu.

Česko dáva na armádu asi jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP), podobne ako Slovensko.

Obe krajiny tak dávajú na obranu približne polovicu z toho, čo sa zaviazali voči NATO.

„My sme na tom horšie ako Česko,“ hovorí Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA), ktorý bol štátny tajomník ministerstva obrany za Radičovej vlády.

U našich susedov prebehla modernizácia vzdušných síl a čiastočne aj pozemných síl. Na Slovensku zatiaľ nie.

Koľko ide na armádu

Rozpočet na rok 2014 ráta s výdavkami ministerstva obrany v sume 745 miliónov eur, čo je 0,9 percenta nášho HDP.

Európske členské štáty NATO dávajú na armádu v priemere 1,6 percenta výkonu ich ekonomík. Najbližšie sme k tomuto podielu naposledy mali v roku 2007.

Pohľad do minulosti ukazuje, že na Slovensku výdavky na armádu od roku 2009 viac­menej klesajú. Výnimkou bol rok 2012, keď rozpočet pripravovala Radičovej vláda.

„Dalo by sa povedať, že rozpočet ministerstva obrany bol prvý na zozname, keď sa hľadali jednoduché úspory v rozpočte,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.

Musíme ju prezbrojiť

O Česku sa teraz hovorí najmä preto, lebo ho aliancia hodnotila, ako si plní záväzky. Podobné hodnotenie čaká aj nás.

Ministerstvo obrany nepovedalo, či je pri výdavkoch pod podobným tlakom ako susedná krajina. Uviedlo len toľko, že v rámci rozpočtu, ktorý má, sa zvýšil podiel výdavkov na rozvoj armády.

Odpoveď namiesto ministerstva tak dáva odborník: „Tlak na zvýšenie výdavkov tu už je a bude sa stupňovať,“ hovorí Ondrejcsák. Nie je to len pre situáciu na Ukrajine.

Technická životnosť dôležitej vojenskej výzbroje sa skončí postupne odhadom o štyri až osem rokov. Postupne sa bude končiť životnosť našej vrtuľníkovej letky Mi­17, treba modernizovať radary, transportné aj nadzvukové letectvo.

Slovensko sa tiež zaviazalo, že do roku 2018 vytvorí jednu brigádnu skupinu. Tú tvorí 3000 až 5000 vojakov. No zatiaľ sa nám to nedarí.

„Ak sa výdavky nezvýšia, naše ozbrojené sily budú čoraz slabšie,“ povedal Ondrejcsák.
Zvýšia sa výdavky?

Ak by sme chceli dať v tomto roku na obranu toľko čo v priemere európske krajiny, výdavky by sa museli zvýšiť o 450 miliónov eur. Jednorazový rast výdavkov na armádu by výrazne zaťažil rozpočet štátu.

Vláda navyše musí od polovice mája pre dlh krajiny viazať rozpočtové výdavky vo výške troch percent HDP. Či niečo zoberie aj armáde, ministerstvo financií nepovedalo.

Vláda pre dlh tiež nemôže predložiť na rok 2015 rozpočet s výdavkami vyššími ako v tomto roku. Výnimkou sú výdavky na splácanie dlhu či financovanie projektov z eurofondov.

Skokovitý rast výdavkov neradia ani odborníci. „Predpokladám, že by sme ich ani nevedeli v takom krátkom čase efektívne využiť,“ povedal bezpečnostný analytik Central European Policy Institute (CEPI) Marian Majer.

Výdavky môžu rásť aj pomaly, no nemali by klesať, komplikuje to plánovanie, hovorí Majer. Rast výdavkov o 0,1 percenta HDP znamená asi 40 miliónov eur.
Rezervy by sa našli?

Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš vidí rezervu vo výdavkoch na verejný poriadok a bezpečnosť.

Ukazuje to na príklade: „Ak by sme znížili počet policajtov na desaťtisíc obyvateľov len na priemer troch krajín V4 mimo nás, v tomto roku by sme podľa IFP ušetrili 30 miliónov eur a v budúcom 48 miliónov eur,“ povedal Goliaš.

S tým však nesúhlasí ministerstvo vnútra. Hovorí, že v niektorých štátoch sa do týchto čísiel nezarátava poriadková polícia, ktorá je súčasťou obecných polícií, alebo vyšetrovatelia, ktorí patria pod prokuratúry či štátne zastupiteľstvá.

Mariann Onuferová

Sme, 4.5.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards