Škôlkari do práce!

Nie, žiadna detská práca sa konať nebude. Predmetom tohto komentára je tretia okamžitá výdavková priorita – budovanie škôlok. Je reakciou na komentár hlavného úradníka IFP, ktorý k Programu stability uviedol: „Medzi okamžité výdavkové priority patrí najmä odmeňovanie učiteľov a zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania“.

Škôlkari do práce!

INESS odjakživa a akosi principiálne trpí neschopnosťou podporovať budovateľské úsilie. Z časti je to spôsobené neblahými spomienkami na minulý režim, ale hlavne je to dlhodobá skúsenosť s neschopnosťou dlhodobého plánovania slovenskej verejnej správy. Ak do toho pridáme usilovné ignorovanie alternatívnych riešení (u nás platí, čo je z betónu, to neutečie), niet sa čo čudovať, že budovanie škôlok vzbudzuje v ulici Na vŕšku pochybnosti.

Pre odstránenie pochybností uvedieme, že hovoríme o mestskom probléme vyspelejšej časti Slovenska. Nehovoríme o investíciách v súvislosti so vzdelávaním Rómov.

Počet detí v predškolskom veku bude klesať. V roku 2012 sa podľa Štatistického úradu narodilo o 12% menej detí ako v roku 2011. Dnes rodia najmä ženy vo veku 25-35 rokov. Demografia má obrovskú výhodu v tom, že počet budúcich žien vieme celkom presne, imigranti sa Slovensku vyhýbajú, alebo ich odhovárame. A tak už dnes vieme, že potenciálnych budúcich rodičiek, dnes vo veku 15-25 rokov je o 22% menej, ako ich bolo v roku 2001. Čísla nepustia, navyše do škôlky sa chodí len tri roky. Už je neskoro liať betón, na to mali ministerskí úradníci myslieť koncom minulého desaťročia.

Toto konštatovanie však nijako neeliminuje súčasný problém, ktorý je citeľný najmä v Bratislave, a nepochybne sa dotýka aj detí členov analytickej úderky ministerstva financií. Oni tam teraz nemajú radi spojenie daňové úľavy, ale to je presne to, čo môže pomôcť mnohým rodičom.

Detské skupiny organizované zamestnávateľmi. Zámerne opakujem spojenie detské skupiny. Vyjadruje rozdiel oproti škôlke. Škôlka je štátny produkt, ktorý sa dá najlepšie popísať spojením neskutočná hromada regulácií. Vzdialenosť záchodov, počet štvorcových metrov hracej plochy, veľkosť plochy okien, možnosť výbehu, stoličky atď., atď. Je to smutný príklad toho, ako štát zbytočnými štandardmi vytvára prekážky vzniku opatrovateľských zariadení.

Detské skupiny by boli v priestoroch zamestnávateľov. Netreba ich regulovať, pretože budú spoločným dielom dvoch motivovaných agentov. Zamestnávateľov, ktorí chcú dostať kvalifikovaných rodičov späť do práce a rodičov, ktorí majú za sebou minimálne 3 roky praxe vo výchove detí. Aby zamestnávatelia dostali nazad šikovných zamestnancov, musia im poskytnúť priestory, zaplatiť energie, či opatrovateľky. To sú náklady, ktoré zamestnávatelia vynakladajú s cieľom dosiahnuť zisk a preto by mali prirodzene predstavovať položku znižujúcu daňový základ. Ak budú rodičia prispievať na tieto škôlky, nie je dôvod im nedať daňovú zľavu v rozsahu, v akom štát (obec) prispieva na úschovu detí vo verejných, či súkromných škôlkach. U susedov za riekou Moravou už návrh na detské skupiny prešiel prvým čítaním v parlamente.

Teraz budú podstatné len dve veci. Odolať byrokratickému pokušeniu zaregulovať si a tlaku ostatných škôlok, ktorým sa detské skupiny nebudú páčiť. Detské skupiny totižto budú flexibilnejšie, rodičia v nich budú mať silnejšie slovo a budú sa môcť viac prispôsobovať potrebám rodičov.  Aj tu máme jednu radu. Uvoľnite regulačné opraty rovno všetkým škôlkam.
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards