Ako to je s hotovostnou rezervou štátu?

Hlavný úradník štátnej agentúry, ktorá má na starosti vydávanie dlhopisov a financovanie štátneho dlhu, napísal zaujímavý komentár na tému výšky hotovostnej rezervy.

Ako to je s hotovostnou rezervou štátu?

Hneď v úvode upozorňujem čitateľa, že diskusia o rezervách je síce obľúbenou kratochvíľou špecialistov na rozpočet, ale pre verejnosť je témou výsostne nezaujímavou. Postoj k rezervám je skôr takým lakmusovým papierikom, ktorý v krízových situáciách indikuje, či sa človek prikláňa skôr k opatrnosti v riadení dlhu, alebo sa viac verí v kľud finančných trhov.

Už dlho funguje na Slovensku štátna pokladnica. V podstate banka, v ktorej vedú svoje účty skoro všetky verejné inštitúcie. Každá má nejaký zostatok na účte, ktorým práve nepotrebuje hýbať. Výšku rezerv ovplyvňuje tiež hotovostný schodok vlády, či práve prijaté dividendy a privatizačné výnosy. Agentúra Ardal rozhoduje o tom, čo s rezervami. Môže ich uložiť do banky a získavať úrok, môže ich použiť na odkúpenie dlhopisov štátu, a tým ušetriť úrok splatný na dlhopisoch.

Rezervy musíme mať, nie je to luxus, ktorý by sme si dopriavali ako zodpovedná krajina. Ako píše šéfúradník Ardalu: „Nepísaný medzinárodný štandard hovorí, že krajina by nemala mať ročné potreby financovania väčšie ako desatinu veľkosti svojej ekonomiky. A túto desatinu by mala mať v krízových časoch viac-menej celú pokrytú rezervou, v našom prípade je to sedem miliárd eur. Takto sa na riadenie hotovosti štátu pozerajú ratingové agentúry. Slovensko malo na konci roka 2013 hotovostnú rezervu 3,5 miliardy eur a očakávané záväzky v prvých mesiacoch roka 2014 tiež na úrovni 3,5 miliardy. Toľko peňazí si nedokážete požičať ani za týždeň, ani za mesiac, ani keď v práci zostanete každý deň hodinku, dve dlhšie. Keď máte platiť, tie peniaze musíte jednoducho mať.“

Na druhej strane však pán Bytčánek nechce, aby sa o rezervách moc diškurovalo: "Môže to ovplyvniť úrokové sadzby, za aké sa štát financuje. Samozrejme, negatívne." Nuž, nie je to celá pravda. Negatívne to úroky ovplyvní len vtedy, keď je rezerva nízka. Vysoká rezerva by mala presne opačný efekt, čo je dôvod na jej zvyšovanie. Môže si ju však dovoliť ten, kto má v poriadku verejné financie, vyrovnaný rozpočet, alebo deficit, ktorý nie je problém financovať.

Rezerva je proste nutná a je bezpečnejšie, keď je vysoká, lebo niekedy investori nechcú požičať, čo sa Slovensku stalo v roku 2011. Na jej výšku sa pýtajú investori (požadujú vysokú), inak nebudú chcieť štátu požičiavať. Z vyššie uvedeného výroku pritom vyplýva, že naša rezerva nie je vôbec vysoká, mohla by byť vyššia. Kríza má totiž zásadnú vlastnosť, ťažko sa predvída, kedy príde. Opatrnosť je na mieste, ale naši vládni úradníci sa cítia bezpečne, a rezerva má klesať.

Výška rezervy nebola témou dovtedy, kým sa neprijala dlhová brzda. Keď štát zoberie (podľa dohodnutých pravidiel), štátnym agentúram prostriedky z účtu, v podstate si ich požičia. Preto sa na rezervy hľadí ako na dlh a preto sú rezervy súčasťou verejného dlhu. Keď sa pripravoval zákon o dlhovej brzde, bola dlhová brzda nastavená na 50%. Poslanci však videli, ako dlh v kríze rýchlo rastie a oni s tým nevedia (nechcú) nič robiť, tak pre istotu dočasne schválili brzdu na úrovni 60% HDP. A ono šup, za necelé dva roky platnosti brzdy štát atakuje hranicu 57%, ktorá znamená vyrovnaný rozpočet. Čo včul? 60% je už marketingová značka dlhu, jej posunutie, dané ústavným zákonom, by bolelo. Vtedy príde šikovný návrh, zmeníme metodiku. Na stôl sa teda dostáva otázka – čo keby sme do výpočtu dlhu nezahrňovali hotovostnú rezervu, veď sú to vlastne „naše peniaze“!

Rezervy vo výpočte dlhu sa zjavne nepáčia ani šéfovi ARDALu:
„Slovensko si nemohlo dovoliť – pre nešťastne formulovaný zákon o dlhovej brzde – zásobiť sa dlhopismi v roku 2013 napriek tomu, že dlhodobé slovenské dlhopisy boli na konci minulého roka pre štát o čosi výhodnejšie, ako napríklad v januári 2014.“ Tento názor je pre mňa prekvapujúci, keďže z mnohých minulých rozhovorov nebolo u šéfa Ardalu cítiť úradnícku krátkozrakosť. To, o čo tu ide, predsa nie je ušetrených 2-5 mil. eur na úroku nižšom o 0,2%. Problém sú vysoké deficity rádovo v miliardách a neochota konsolidovať. Dlhová brzda má za úlohu práve túto neochotu obmedziť, stlačenie brzdy musí niekde bolieť.

Vopred treba povedať, že správna ekonomická odpoveď na to, či rezervy do dlhu patria alebo nie, neexistuje. Veď aj samotná 60% hranica dlhu je arbitrárne stanovená, s ex post domysleným zdôvodnením. Ak by niekto tvrdil, že hranica má byť 65%, diskusia sa ďaleko nedostane (niečo iné by bolo navrhnúť radikálne viac, kde úrokové náklady zožerú veľkú časť verejných výdavkov, na Slovensku je to zatiaľ 5%).

Proti vylúčeniu rezervy z dlhu možno postaviť jeden politicko –strategický argument. Prijatie zákona ústavnou podporou bol silný signál. V Európe si dnes z dodržiavania pravidiel síce mnohí robia srandu (Francúzsko, Holandsko, Španielsko), ale je rozumné predpokladať, že investori zatiaľ vláde dôverujú. Otvorenie zákona umožní zvýšenie skutočného zadlženia. Precedens bude na svete, marketingová nálepka zodpovednej vlády vyletí komínom.

Čisto pragmaticky by sme mohli povedať, uvoľnite, zadlžujte, pretože na príklade krajín PIGS vidíme, že skutočná konsolidácia nastane až tam, kde sa nedá požičiavať. Ale povedzme, že furt veríme v niečo ako „zodpovedné“ hospodárenie, ktoré je možné dostať na koľaj vyrovnaného hospodárenia, ktoré rast dlhu zastavuje alebo ho dokonca znižuje.

A z toho istého dôvodu predkladáme návrh presne z opačného súdka. Vláda by mala otvorene vyhlásiť, čo je jej cielená výška rezerv (napr. v podobe počtu mesiacov krytia výdavkov štátu). Ukončia sa tým zbytočné teoretické debaty fiškálnych vzdelancov. Úradníci z ARDALu vedia z jednaní s investormi veľmi presne, čo je požadovaná výška rezerv zahraničnými investormi, je sa teda od čoho odpichnúť. Ako bolo povedané vyššie, vysoké rezervy znižujú úroky. A transparentnosť v manažovaní finančných prísľubov (vrátane rezervy) ešte žiadneho investora od nákupu dlhopisov neodradila.
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards