Ako uviedol Radovan Ďurana z INESS dňa 8.2. 2012 pre denník Pravda, nová vláda bude musieť zásadne znižovať schodok, bolo by nanajvýš nezodpovedné neprijímať ďalšie úsporné opatrenia len preto, že by sa prognóza mala naplniť.

Nebola ochotná prijímať opatrenia na zníženie výpadku daní, ktoré vyplynulo z toho predchádzajúceho zníženia odhadu hospodárskeho rastu, kritizoval nečinnosť vlády pre TA3 dňa 7.2. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Výdavky na úrovni 38 percent HDP, v ktorých je neustále vysoká miera plytvania, nevytvárajú nevyhnutnosť zvyšovania daní, ktoré z definície oslabujú hospodársky rast, povedal pre Hospodárske noviny dňa 7.2. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Ja by som uprednostňoval, aby bola kríza krátka a búrlivá. Náhle by zbankrotovali slabé firmy a banky, aktíva by sa predali novým ľuďom. Bol by to jednorazový prudký prepad, vyčistenie stola, urobenie poriadku a naštartovanie. Trvalo by to možno rok, dva. Keďže sa to nestalo a tvárime sa, že všetky banky sú solventné, tak sa riešenie krízy rozťahuje na mnoho rokov. Nezažijeme síce prudký prepad, ale ani rast, povedal v obsiahlom rozhovore pre časopis Život dňa 4.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Juraj Karpiš z INESS vo svojej piatej videoprednáške pre Univerzitu pre moderné Slovensko hovorí o snahe ovplyvniť ekonomiku krajiny cez verejné výdavky a verejné príjmy v čase hospodárskej recesie.

Zmena cieľa na štrukturálny deficit otvára priestor na vyjednávanie a arbitrárne rozhodnutia o tom, čo do deficitu zahrnúť a čo nie. Achillovou pätou dohody však nie je hodnota alebo spôsob výpočtu deficitu, ale absencia efektívnych pák na donútenie krajiny, aby tieto hodnoty v budúcnosti naozaj dodržiavala, povedal pre Hospodárske noviny dňa 3.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.